Posledná príležitosť

"Debut dlhoročného novinára, reportéra, re­daktora a fotografa je spoločenským romá­nom, v ktorom nechýbajú ľudia, čo hľadajú dávno stratenú, ale nezabudnuteľnú lásku. Autor ponúka čitateľom celú škálu tajom­ných, neraz až ťažko pochopiteľných uda­lostí. Ústrednou postavou románu je Ma­rek, novinár „starej školy", ktorý hlása, že „byť novinárom v správnom čase na správnom mieste znamená byf novinárom z povolania". Ťažko znáša, že už nik nehľadá argumenty, lebo v móde sú len stručné komentáre. Ne­vie pochopiť, ako jeho mladí kolegovia v re­dakcii môžu urobiť rozhovor, keď sa ne­stretnú s človekom, o ktorom píšu. Za svoje názory si vyslúžil prezývku Eses (starý suchár). Ochrannú ruku nad Markom však drží blízka priateľka Iná, ktorá sa doňho zamilovala ešte na univerzite, hoci tušila, že jeho srdce patrí inej - Lade.

Marek vnímavo sleduje meniacu sa tvár súčasného sveta a neočakávane sa stretáva aj s viacerými nevysvetliteľnými úkazmi. Patria k nim i tragické úmrtia pri neobvyklej stavbe na brehu rieky. Tajomstvo jej pod­zemia Marka len povzbudzuje v pátraní. Si­tuáciu komplikuje fakt, že investor stavby Alex je jedným z majiteľov novín, v ktorých Marek pracuje. Túto postavu autor vykres­lil s takmer všetkými črtami súčasných dravcov divokého kapitalizmu, ktorí sú pre­svedčení, že im patrí svet, že ovládajú ľud­ské osudy - obeťou tohto prístupu je aj ne­šťastná Alexova manželka Lada. Tá, na ktorú Marek nikdy nezabudol, ale ani nepo­chopil, prečo sa kedysi rozišli. Marek sa v spomienkach vracia do študentských čias, keď strávil istý čas v neopakovateľnom meste na Neve. Jeho zápisky sú svedec­tvom hlbokých stôp, ktoré mesto navždy zanechalo v jeho živote.

V románe s nádychom detektívky autor ukázal, aká tenká je hranica medzi snom a realitou. Zároveň núti čitateľa, aby sa za­mýšľal nad udalosťami okolo seba. Na záver si požičiam Markove slová: „Od úspechu nás často delí jediný krok. Aj od porážky. Osudový krok!" Prvý krok sa autorovi podaril a zrej­me nebudeme dlho čakať na jeho ďalšie knižky."

Katarína Mikluščinová, Knižná revue XXV. ročník, č. 16-17